Prežívate obdobie dospievania. Je to obdobie medzi detstvom a dospelosťou. Viete, že už nie ste deťmi, ale tiež, že ešte nie ste dospelí. Ide o akúsi oblasť „medzi“ a všetky takéto oblasti sú naj-ťažšie a najmenej prebádané. Veľkosť tejto „medzi“ oblasti nepoznáme. Vieme len, že má tendenciu scvrkávať sa.
V dobách pred naším letopočtom sa predpokladalo, že dieťa skončí školu v 13 - 14 rokoch, ale za dospelého sa človek považoval až dovŕšením 30-teho roku. V medziobdobí dievčatá v 13-tich a chlapci v 14-tich rokoch preberali na seba rôzne povinnosti, mohli byť aj trestaní, ale práva dostávali až dovŕšením 30-tich rokov. Takže išlo o veľmi dlhé obdobie, ktoré sa neskôr skracovalo.
V období prvej Československej republiky bol človek do 14-tich rokov pokladaný za dieťa. Plnoletosť dosiahol dovŕšením 21-ho roku veku. Vtedy mohol uzatvoriť manželstvo, mohol voliť, avšak volený mohol byť až po dovŕšení 30 rokov.
V našom právnom poriadku sa dospelosť dovršuje v 18-tich rokoch. Avšak právny poriadok najmä v oblasti trestného práva hovorí o „veku blízkom mladistvému“, v ktorom sa na dospelého pozerá trochu inak a to približne do 21 rokov, t.j. 3 roky. Zodpovedá to skutočnosti, že človek dospieva po stránke fyzickej, psychickej, sociálnej... a stupeň zrelosti môže byť rozdielny. Mladý človek (mladistvý) môže byť zrelý fyzicky, ale po duševnej stránke môže byť skoro ako dieťa a rovnako nemusí byť zrelý po duchovnej stránke. Všetci viete, že aj v 40-ke existujú nezrelí ľudia - puberťáci - o ktorých sa hovorí, že on z tej puberty ešte stále nevyrástol.
Dospievanie predstavuje nesmierne dôležité obdobie, v ktorom má človek tri úlohy:
- Čo budem vo svojom živote robiť? - otázka povolania, profesie
- Koho si zoberiem? S kým budem žiť? Koho budem mať rád? Kto bude mať rád mňa?
- Komu alebo čomu budem dôverovať? Načo sa zameriam... svetonázor...
Všetky tri uvedené úlohy je potrebné v období dospievania splniť. Ak sa človek zameria len na niektorú a ostatné zanedbá, ochudobní svoj život. Druhý a tretí bod spolu súvisia. Ide o vyriešenie životného zamerania: kvôli čomu budem žiť.
Niekto vidí svoj zmysel v nadobúdaní majetku, v získavaní moci, v dosahovaní športových úspechov.... všeobecne by sa to dalo zhrnúť do určitej formy moci: mám peniaze, mám moc. Mám výkony, som slávny .... tiež mám určitú moc. Je zrejmé, za čím určitý človek ide. Niekedy sa to zvrháva na niečo, čo možno vyjadriť asi takto: „hamti, hamti, nech mám viac než tamtí...“ a postupne sa to môže zvrhnúť na to, že si človek pred sebou valí svoju malú truhličku majetku. Tento spôsob zamerania je v súčasnosti veľmi propagovaný.
Druhým spôsobom zamerania je, že človek si povie: „čo sa budem naháňať? Mojím zmyslom života je mať sa dobre, dobre sa najesť a napiť, mať nejaké zážitky, nejaký pôžitok, a keď mi pôžitok prinesú drogy alebo sex, tak aj to. Dôležité je, čo príjemné mi to prinesie. Takíto ľudia môžu prežiť celý život len so zameraním sa na seba a svoje slasti.
Tretím spôsobom zamerania je, keď sa človek chce niekým stať. Je rozdiel chcieť len niečo do-siahnuť (napr. byť úspešným podnikateľom) a snahou niekým dobrým sa stať. Byť dobrým remeselníkom, alebo len dobre zarábať. Samozrejme, je správne, keď chce remeselník aj dobre zarábať, ale musí sa vedieť zapojiť do spoločnosti, niečo tvoriť. Vtedy nemyslí v intenciách „ja“, ale „my“, spolupracuje na dobrom diele. Napríklad úsilie ženy vychovať dobre deti, mať dobrú rodinu, aj to je spolupráca...
Štvrtý druh zamerania je, keď sa človek upriami na niečo, čo ho presahuje... na umenie, na tvorbu, na určitú službu, štúdium... ale dôvodom nie je dosiahnutie prestíže, titulu, ale to, že chce niečo dosiahnuť ako učiteľ, vychovávateľ, že chce niekomu pomáhať. Znamená to, že sa nezameriava už len na svoje slasti resp. na nejaké sebauspokojenie, ale na niečo, čo ho presahuje a čo slúži aj iným.
Ak sa človek zameria len na oblasť v druhom bode, podreže si svoj vlastný vývoj. Môže mať bohaté skúsenosti v sexe... ale nedozreje. Nedostane sa do fázy skutočného človeka, k skutočným hodnotám. Podreže si i to, čo sme uviedli v prvom bode - zanedbáva napr. učenie, pretože prečo by sa učil, keď jeho „láska“ je tak veľká?“... a pretože sa v 17-tich musia zobrať, tak vlastne ani nemôže tú školu dokončiť. Keď po niekoľkých rokoch dochádza k rozvodu, prichádzajú na to, že vtedy urobili chybu....
Počas dospievania by sa uvedené tri oblasti mali vzájomne riešiť.
Láska a zamilovanosť
Zamilovanosť prichádza skôr ako láska. K prvej zamilovanosti dochádza v puberte (sem ne-patrí zamilovanosť v materskej škôlke). V dospievaní dochádza k výrazným telesným zmenám u dievčat i chlapcov a čo je ešte dôležitejšie, v organizme dochádza k hormonálnym zmenám, čo má tiež vplyv na psychiku i na zamilovanosť. Začína nielen tvorba pohlavných hormónov, ale aj tvorba zvláštneho hormónu slasti - fenyletylamínu. Tento hormón vyvoláva citové chvenie a v období do-spievania sa vytvára nadmerne a v takých prudkých výlevoch, že zvyšuje citlivosť. V období do-spievania sú mladí ľudia náladoví, citliví, hneď sa stávajú cynikmi... „hádže to s nimi od steny k stene“.
Príklad: Jeden chlapec povedal svojim rodičom, keď ho napomínali, že by nemal tak vystrájať: „Prosím vás, to ste pedagógovia? Dobre viete, že som v puberte, že to so mnou hádže.... a ešte vy mi robte ťažkú hlavu.“
Človek to v puberte nemá ľahké. Jestvuje zvýšená citlivosť na podnety, ktoré nám môžu pri-niesť citové uspokojenie a tiež zamilovanosť. Čo je takým podnetom pre dievča a čo pre chlapca, je vám jasné. Zrazu si chlapci, ktorí vždy považovali dievčatá len za hlúpe a uplakané tvory a dievčatá, ktoré v chlapcoch videli len „blbečkov“ uvedomia, že niekto z nich je akýsi iný, všimnú si oči, vlasy... niečo ich upúta. Zrazu sú tí chlapci a dievčatá niečím zaujímavé a niekto z nich je ešte zaujímavejší, ako ostatní.
Do zamilovanosti sa vkladá veľké očakávanie. Rozum je v tomto prípade ponechaný bokom. V zamilovanosti nie je možné sa učiť: „ako je možné učiť sa nejakú Pytagorovu vetu, keď je v hlave len ona, len on... Zamilovanosť vedie práve k tomu, že sa človek sústredí len na jednu vec alebo osobu. Niekedy sa uvažovalo o tom, či zamilovanosť nemá niečo spoločné s hypnózou - zamilovaný je akoby zhypnotizovaný tým druhým. Hradné panie vedeli veľmi dobre rozpoznať, kedy je slúžka zamilovaná - akonáhle sa pripálilo jedlo, nebolo upratané...chodila ako námesačná. Učitelia v škole ľahko spoznajú, že niektorý zo študentov je zamilovaný.
Zamilovanosť je zvláštny stav, ktorý možno zvyšovať, keď sme dráždení podnetmi, ktoré vedú k väčšiemu vyplavovaniu tohto zvláštneho hormónu. Dráždenie môže spočívať v tom, že sa s touto osobou často stýkame, tým, že sa na ňu pozeráme, dotýkame sa jej.
Chlapci sú oveľa citlivejší na zrakové podnety - stačí im, keď vidia dievča ísť, vidia jej vzhľad, cítia vôňu jej vlasov... U dievčat je to pomalšie, sú citlivejšie až na dotyk. Takéto podnety môžu viesť k tomu, že zamilovaný stratí i posledný zbytok cudnosti, stratí hlavu a naštartuje čosi, na čo v tomto období nie je nárok, čo presahuje z obdobia zamilovanosti a chodenia spolu do sexu.
Prečo na to nie je nárok? Prečo zamilovanosť nie je láskou? To, o čom sa dnes hovorí ako o láske je v skutočnosti len zamilovanosťou. Pre zamilovanosť sa rúcajú rodiny - keď manželka spozná, že sa zamilovala a to je tá pravá láska, lebo sa jej točí hlava.... Rozdiel medzi láskou a zamilovanosťou je v tom, že najvyššou úrovňou v zamilovanosti je človek sám. Centrom je jeho „ja“. Ja som sa zamiloval, mne to robí dobre, keď ho vidím, mne to robí dobre, keď som s ňou.... Ide o určitý druh sebectva a môže ísť aj o sebectvo vo dvojici. Nejde o spoločné „my“, o našu budúcnosť, ale ide o moje „ja“. Hovorí sa, že láska je slepá. Nie, láska nie je slepá, slepá je zamilovanosť. Všetko ide bokom, nevidím, nepočujem...všetko sa zmení, on bude úplne iný, prestane piť, ona bude úplne iná, nebude fiflena, ale bude to tá najlepšia manželka na svete... Už preto, že sa to deje v období dospievania, je ťažké uveriť, že to tak bude. Je to obdobie, keď človek ešte nedozrel a ešte stále sa mení. Veľa škody v tomto smere urobila aj literatúra, ktorá často povyšuje romantickú lásku na pravú lás-ku, lásku na prvý pohľad vydáva za skutočnú lásku. V čase zamilovanosti je potrebné myslieť na to, ako by táto „láska“ dopadla, keby spolu žili. Začiatky podobné Rómeovi a Júlii často končia u psychiatrov alebo rozvodom.
Príklad: Nedávno boli u mňa mladí ľudia, ktorí sa zobrali z celkom romantickej lásky. Po nie-koľkých rokoch si žena našla inú romantickú lásku a to bol pre ňu jasný dôvod na rozchod, pretože tvrdila, že môže žiť len s tým, koho miluje tak, že sa jej točí hlava... Povedala som jej, že nový partner ju tiež za tri roky omrzí, že romantická láska nemôže byť na celý život, až do staroby, že musí prerásť do inej lásky.... Toto však bolo pre ňu neprijateľné: „nie, ten nie...“ Avšak je úplne typické, že omrzí a príde ďalší a ďalší... To je podstata zamieňania romantickej lásky za skutočnú.
Zamilovanosť je nutná etapa, ktorou má človek s opatrnosťou prejsť. Zamilovanosť je niečo nežné, krásne, niečo, načo sa spomína celý život. Je to však len počiatok, ktorý sa má premietať do lásky so všetkými súvislosťami. Zamilovanosť nie je dôvodom na uzatváranie manželstva alebo na trvalý vzťah. Zamilovať sa môžete aj do niekoho, koho nemáte radi a nedôverujete mu. Vy ho síce milujete, ale nemáte k nemu úctu. Zamilovanosť nie je jednotou, ktorá vytvorí z muža a ženy jeden celok na celý život. Pretože napriek tomu, že vo vzťahu pretrváva láska, zamilovanosť nepretrváva. Nemyslím si, že by zamilovanosť mohla pretrvávať celý život. Ide o istý druh výbuchu, ktorý dáva do pohybu stroj. Môžete sa do niekoho zamilovať, ale po 10-ich týždňoch ho budete mať dosť. Môžete sa však pripútať srdcom i dušou k niekomu, kto vás nevzrušuje viac, ako vlastná osoba. Podstatou zamilovanosti, keď prejde v lásku, je vlastné dozrievanie.
Je potrebné vyjasniť si pojmy, pretože pod láskou sa často myslí len sexualita, telesná oblasť, ktorá je súčasťou manželskej lásky. Existuje láska erotická, ktorá je láskou duševnou, sú to city, milovanie. Láska, ktorá presahuje telesnú a erotickú lásku vyúsťuje do manželskej lásky, do hlboké-ho vzťahu dvoch ľudí. Ak má byť láska naozaj hlboká a má pretrvať celý život, musí stáť na všetkých troch pojmoch - na sexualite, erotike a na hlbokej láske. Ak bude stáť len na sexe, veľmi skoro vyprchá. Pod slovom „láska“ rozumieme pravú lásku a nie slovo, ktoré sa používa ako zásterka, aby sme dostali niekoho do postele. Láska je zároveň
citom i činnosťou rozumu a vôle, je ovplyvnená úctou k druhému človekovi. Nemôžem mať druhého naozaj rád, milovať ho na celý život, keď si ho nevážim, keď nepoznám jeho vlastnosti, keď neviem, že mi môže byť priateľom a že si ho môžem vážiť. Človek sa môže zamilovať do pekných vlasov, do atletického tela, do toho, aký je dobrý tanečník, aký je vtipný... ale ťažko s ním vydrží po celý život, keď súčasne zistí, že je klamár, kompromisník, že si ho nemôžem vážiť ako čestného človeka....
Základom pravej lásky je úcta a schopnosť byť priateľmi. Ide o postoj, keď chce jeden druhého potešiť, je voči partnerovi prajný, keď mu nejde o postoj „mne to robí dobre“, ale myslí vo forme „my“, keď skôr než seba, kladiem na prvé miesto partnera. Schopnosťou pravej lásky je vcítiť sa do toho druhého, to už nie je len sympatia. Pravá láska sa dokáže vcítiť do partnera, keď sa necíti dobre a nie je bezohľadne požadovačná. Je to opak zamilovanosti: „Mne dnes nie je dobre, tak ty buď hladný.“ - to je prejav zamilovanosti. Ten, kto miluje hovorí: „Tebe dnes nie je dobre, čo môžem pre teba urobiť?“ Cítite ten rozdiel?
Pre chlapca i dievča je veľmi dôležité, aby v období, keď sa začínajú dotýkať lásky, si boli navzájom cieľom a aby im všetko ostatné slúžilo ako prostriedok. Cieľom má byť vzájomné obohatenie - ona obohatí jeho a on ju. Možno sa vám to zdá jasné, ale nie je to tak, pretože v čase zamilovanosti sa často zamieňa prostriedok za cieľ. Dievča nemusí byť cieľom chlapca - jeho cieľom môže byť to, aby jemu bolo dobre a dievča sa mu stane prostriedkom, ktorý v ňom vyprovokuje pocity, spôsobí slasť. Dievča sa stane predmetom, objektom, stane sa akousi náhradou. Platí to aj opačne. Keď to vyjadríme veľmi tvrdo, tí dvaja sa navzájom používajú ako dva masturbačné nástroje. Je to tvrdé, ale veľakrát je to tak, a keď to prejde aj do manželstva, ťažko môže vzniknúť láska. Ak teda vnímam partnera ako niekoho, kto ma uspokojuje, potom to nie je láska, ale len zamilovanosť. Významnou mierou tento pohľad ovplyvňuje aj prostredie okolo nás. Na človeka útočí záplava pornografie, konzumný životný štýl typu „uži si.. máš predsa na to nárok...“, čo má za cieľ, aby sa ešte intenzívnejšie vylučovali jeho sexuálne hormóny, aj hormón slasti.
Etapy dospievania:
1) kamarátstvo v partii - tam najlepšie spoznáte, ako sa k sebe navzájom chováte, lebo nemáte dôvod pretvarovať sa. Vo dvojici, ktorá už spolu chodí, sa každý snaží hrať určitú rolu. V partii, kto-rá ide spolu na výlet, ktorá spolu znáša aj niečo nepríjemné, sa oveľa ľahšie spozná povaha chlapca či dievčaťa, ktoré sa vám páči.
2) nezáväzná známosť - obdobie, keď sa máte vzájomne spoznávať, ale nemáte si dávať záväzky. Záväzok by bol predčasný. Ide o obdobie, v ktorom sa vníma napätie, ktoré má byť prekonáva-né. Kto toto napätie premení hneď na sex, uskutočnenie, podobá sa hlúpemu Janovi z rozprávky, ktorý mal hrudu zlata a stále ju menil, až ju vymenil za niečo celkom bezcenné. Tak aj hrudu zlata, ktorú má dať len tej jedinej, vymieňa v mnohých vzťahoch, až na to doplatí väčšinou v zlom manželstve.
Je potrebné dať si pozor, aby sme svojho partnera (-ku) nehľadali v štádiu opojenia. Nemyslím tým len alkohol a drogy, ale nie najlepším prostredím na nájdenie si partnera sú aj tanečné zábavy, pretože aj to je určitý druh opojenia. Moderná hudba vedie k veľmi silnému opojeniu rytmom, nie-kedy aj svetlom, k tomu sa pripája opojenie z prílišnej blízkosti druhého pohlavia, z dotyku, z vône.... ale ťažko sa dá rozpoznať charakter toho druhého. Nezavrhujem tanečné zábavy, ale upozorňujem, že to nie je najvhodnejšia príležitosť. V takomto prípade zoznámenia sa je potrebné vzťah overovať.
Všetko to je veľmi ťažké, pretože je to proti prúdu. Dnes sa hovorí: „... nájdi si čo najskôr dievča... ... čo blbneš, máš 18 a si ešte panna...“ Myslíte si, že je vždy správne prispôsobiť sa prúdu? Myslíte si, že ak všetci denne kradnú, že kradnúť je dobré? Myslíte si, že ak ste na tanečnej zábave, kde všetci lížu papierik namočený v LSD, že je jasné, že aj vy olížete halucinogén? To, čo robia ostatní, nie je vždy to lepšie.
Chyba, ktorú robia chlapci: „no dobre, budem hľadať, počkám s tým, veď existuje veľa rôznych časopisov, tak si zatiaľ budem všímať toto...“ Ide však o náhradu, ktorá je vo vývoji sexu veľmi nebezpečná. Môže to viesť k tomu, že neprežijete kvalitné vzťahy, že predčasne zahájite svoj sexuálny život, môže vás to priviesť k tomu, že budete hľadať falošné cesty...
Chyba, ktorú robia dievčatá: zamilované romániky. Dnes je ich veľmi veľa a končia tým, že ona, ktorá bola taká nevinná, dobrá... si nakoniec zobrala syna bohatého milionára (princa). Povieme si: čo je na tom? Čo môže byť nevinnejšie, ako taký románik? Nebezpečenstvo spočíva v tom, že nám je veľmi intenzívne vtĺkaná do hlavy práve predstava romantickej lásky, zamilovanosť a nič viac. Dievča to môže preniknúť do takej miery, že nie je schopné reálne pozerať sa na muža reálne, ale hľadá princa z rozprávky, hľadá len romantickú a nie skutočnú lásku. Hodnotná literatúra vám dá viac, ako romantické romány, ktoré si možno občas prečítať, ale nie sa nimi živiť.
Tri základné podoby lásky:
1. typ lásky „KEĎ“ - ide o lásku, ktorú môžeme dávať alebo prijímať pomocou splnenia urči-tej požiadavky: „Musíš niečo urobiť, a keď to urobíš, tak ťa budem mať rád.“ Taká láska nie je dobrým základom pre trvalý vzťah. Ide o vzťah podmienky, ktoré sa môžu meniť v závislosti od novej situácie.
2. typ lásky „PRETOŽE“ - partnera milujeme, pretože je taký a taký... Ide o lásku, na ktorej sa dá stavať, ale existuje tu riziko, že sa partner zmení. Po autohavárii môže ostať na vozíku, môže sa popáliť a poškodí si tvár... a miesto krásnej dievčiny, môže mať ženu so znetvorenou tvárou a láska typu „pretože“ môže zlyhať, ak je založená len na telesnej príťažlivosti. Láska typu „pretože“, ktorá je založená na povahe a charaktere, vydrží oveľa viac.
3. typ lásky „MILUJEM ŤA“ - prijal som ťa aj s tvojimi chybami. Viem, že nie si princ z rozprávky, viem, že nie si princezná, máš chyby, ktoré poznám, poznám aj tvoje prednosti, takú (takého) si ťa beriem, chcem ťa mať celý život, chcem byť s tebou celý život, chcem aby si bola mojou manželkou (manželom), matkou (otcom) mojich detí. To je najvyššia forma lásky a sú jej schopné dospelé osoby. Nie sú jej schopné osoby v 17-tich - 18-tich rokoch.
Ak chcete prežiť nielen zamilovanosť, ale aj lásku, musíte sa naučiť nielen brať, ale aj dávať. Láska je jediný cieľ života. Kto žije pre niečo iné, často pocíti sklamanie. Človek podvedome po celý život hľadá svoj domov. Domov nie je video. Jediný trvalý domov môže vytvoriť len láska a len v takomto domove sa dá žiť celý život. Preto vám zo srdca prajem, aby ste si nezmýlili pravú lásku so zamilovanosťou.
