(psychológia muža a ženy)
Základným predpokladom lásky je existencia dvoch prvkov: muža a ženy. Preto si niečo povieme o rozdieloch medzi mužom a ženou. Z ankety, ktorú robili na Slovensku v rodinách a v spoločenstvách mladých, dospeli k rebríčku rozdielov medzi mužom a ženou. Údaje sú zaujímavé aj napriek tomu, že nešlo o štatisticky zodpovedajúcu skupinu. Podľa názorov respondentov je muž rozumnejší, žena citlivejšia, muž stálejší, žena náladovejšia, muž má byť odolnejší proti stresu (s čím nesúhlasím), žena viac podlieha stresom, muž svoje city viac ukrýva, žena viac svoje city vyjadruje navonok, muž je doma lenivejší, žena pracovitejšia. Muž je pri výchove autoritatívnejší, žena skromnejšia, muž je menej trpezlivý, ale je priamy a priehľadný, žena je rafinovanejšia. Na ankete ma však najviac zaujali najčastejšie príčiny manželských a partnerských vzťahov, niektoré sa dotýkali práve rozdielov medzi mužom a ženou. Na prvom mieste išlo o nezhodu v pojmoch, rozdiel v chápaní výrazov a prejavov medzi mužom a ženou, keď si hovoria: „ja ti nerozumiem... čo tým vlastne myslíš?...“ Na ďalšom mieste bolo nedostatočné poznanie partnera ako ženy resp. ako muža, nerešpektovanie zvláštneho citového prežívania u partnera. Skúsenosti z kurzu pre snúbencov a mladých manželov ukazujú, že ak jeden z partnerov nerozumie, prečo partner reaguje určitým spôsobom a zistí, že tak reaguje práve preto, že je muž (žena) a musí reagovať určitým zákonitým spôsobom, pomôže mu to pochopiť situácie v manželstve.
Základom rozdielov medzi mužom a ženou je genetika, dedičnosť. Už pri počatí je nezvratne určené, kto bude ženou a kto mužom. Ďalšie rozdiely sa vytvárajú počas dvoch období vnútromaternicového tehotenstva. Jedno je na začiatku a druhé na konci tehotenstva, kde sa v pomerne krátkom časovom úseku rozhoduje o tom, nakoľko bude muž mužom a žena ženou. Dieťa je vystavené neustálemu pôsobeniu pohlavných hormónov a jeho vývoj závisí od intenzity ich pôsobenia. Celkovo je vývoj mužského zárodku zložitejší, preto u nich počas vnútromaternicového vývoja častejšie dochádza k poruchám. Rovnako je to základ biologických rozdielov, ktoré sa odrážajú v psychike.
Biologické rozdiely - muž je fyzicky silnejší ako žena, rozdiel je v kostre, jednotlivých kostiach. Aj rozdielna životnosť je daná už pri počatí - v spontánnych potratoch výrazne prevažujú mužské zárodky. Pokiaľ ide o predčasne narodené dieťa, vždy lepšie prežije dievčatko, rovnako aj pri deťoch s rovnakou pôrodnou váhou lepšie prosperuje dievča. Nižšia životnosť sprevádza muža po celý život. Hoci v dospelosti tento rozdiel nie je výrazný, starých žien je oveľa viac ako starých mužov. Všade na svete žijú ženy dlhšie ako muži. Prečo príroda vybavila ženy väčšou životnosťou? Bolo to dané práve preto, že ženy sú určené byť matkami. V minulosti v súvislosti s materstvom zomieralo viac žien... Istý profesor na vysokej škole nám hovoril prirovnanie, ktoré sa mi nepáčilo, ale časom som zistila, že má pravdu: ženu môžeme prirovnať k oslovi a muža ku koňovi. Kôň, najmä ušľachtilý kôň, je schopný veľkej sily, veľkého krátkodobého výkonu, ale keď je potrebné prežiť za veľmi ťažkých podmienok, tak vždy prežije vytrvalý osol. Prirodzene také vyjadrenie sa dotkne každej ženy. Postupne však spoznávame, že je v tom kus pravdy. Myslím, že svet potrebuje ako muža, tak aj ženu. Rozdiely zasahujú do všetkých oblastí - do činnosti nervovej sústavy, pohybov... možno viete, že ženy vynikajú v športoch, pri ktorých sa vyžadujú jemnejšie pohyby a muži sú lepší v disciplínach, pri ktorých sa vyžaduje sila a koordinácia väčších pohybov. Biológia tiež potvrdzuje, že žena je jemnejšia ako kvet, ale tvrdšia než kameň.
Psychické rozdiely - sú dané usporiadaním mozgu. Mozog muža a ženy sa líši. Nemyslím tým bludné názory z minulosti, ktoré hovorili, že žena má slepačí mozog a pod... Ide o niečo celkom iné. Mozog má dve pologule, z ktorých je jedna dominantná - u pravákov ľavá a u ľavákov pravá. V poslednom desaťročí sa zistilo, že u mužov táto dominancia platí výraznejšie ako u žien, ktoré majú obe hemisféry viac prepojené a čo je príčinou mnohých rozdielov v psychike ženy. Rozdiely sa týkajú všetkého a nielen náladovosti a inteligencie. Rozdielmi v psychike sa zaoberali už v časoch renesancie: muž bol považovaný za aktívneho, silného a inteligentného, žena bola slabá a musela vynaložiť všetky sily, aby sa na svete udržala.... Dnes sa na tento problém pozeráme inak. Myslíte si, že ak sa muž a žena pozerajú na tú istú vec, vidia ju rovnako? Nie. Pozerajú sa na to isté, počujú to isté, ale nevidia a nepočujú to isté, pretože ich vnímanie je iné, čo môže byť príčinou eventuálnych nedorozumení: „Veď som tam tiež bol, tiež som to videl, tak mi nehovor že.... nič také som nevidel...“ To neznamená, že jedno vnímanie je kvalitnejšie ako druhé. Oba pohľady sú potrebné. Žena vníma viac globálne a súčasne si všimne aj detaily, muž vníma do hĺbky, analyticky, dokáže zachytiť podstatu, dôležité veci, ale unikajú mu všetky vedľajšie okolnosti. Keď sa chlapec pozerá na rečníka v televízii, neuvedomí si, čo je v pozadí za rečníkom, akú mal kravatu.... Ak muž počúva rečníka, väčšinou vníma len obsahovú stránku, to, čo povedal. Pre ženu je dôležité aj to, kto to povedal, ako to povedal, akým spôsobom sa tváril, čo mal oblečené.... Ani jeden spôsob nie je menejcenný. V niektorých prípadoch nie sú dôležité okolnosti a podstatný je len obsah výpovede. Inokedy, napríklad v spoločenských vzťahoch, sú veľmi dôležité okolnosti, ktoré môžu zmeniť obsah výpovede. V niektorých prípadoch je teda výhodnejšie mužské vnímanie a inokedy ženské vnímanie vecí. V západných krajinách to veľmi dobre vedia, preto ak chcú analyzovať vystúpenie štátnika, zapájajú do hodnotenia dvojicu muža a ženu.
Pozornosť: Žena vydrží dlhšie robiť monotónnu prácu - lepšie znesie pásovú výrobu nielen preto, že je trpezlivejšia a uspokojí sa s nižším platom, ale preto, že oveľa dlhšie vydrží mať pozornosť upriamenú na monotónnu činnosť. Muži to tak dlho nevydržia, ani keby chceli. Žena sa dokáže lepšie preorientovať a robiť súčasne viac vecí. Ale skoro nikdy nedokáže mať pozornosť bez rozptyľovania hlboko upriamenú, ako ju má muž. Vyplýva z toho, že niektoré práce majú svoje výhody pre ženy a iné mužov.
Inteligencia: Je viac inteligentnejších žien ako mužov? Je žena inteligentnejšia ako muž alebo nie? Nemôžeme jednoznačne povedať, že žena je inteligentnejšia ako muž, resp. že muž je inteligentnejší ako žena. Žena a muž sú v inteligencii rozdielni, čo potvrdzujú aj štatistiky. V populácii sa vždy vyskytujú ľudia podpriemerní, priemerní i nadpriemerne nadaní. V ženskej populácii sú menšie výkyvy ako u mužov - menej žien má podpriemernú inteligenciu, ale rovnako je aj menej vysoko nadaných žien. Oveľa viac žien má priemernú inteligenciu. V mužskej populácii sú výkyvy výraznejšie - viac mužov má podpriemernú ale aj nadpriemernú inteligenciu. Z tohto plynú dôležité dôsledky pre spoločnosť. Rozdiely v inteligencii spočívajú aj v tom, že žena má univerzálnejšiu inteligenciu ako muž, ktorého inteligencia je špecializovanejšia. Prejavuje sa to už v škole. Dievčatá sa naučia všetko bez ohľadu na to, či ich to baví alebo nie. U chlapcov môže existovať výrazný rozdiel medzi predmetmi, ktoré ich zaujímajú a ktoré nie. Naše školstvo je od počiatku zamerané na preferovanie ženského typu inteligencie, t.j. na celkový výborný prospech a na toho, kto je výborný v troch predmetoch a v ostatných takmer prepadáva, sa nepozerá ako na nadaného v určitom smere, ale ako na toho, kto nemôže ísť na strednú školu. Ide o určitú diskrimináciu, ktorá spôsobuje, že na strednú resp. vysokú školu sa nedostanú chlapci, ktorí by na to mali predpoklady. Dievčatá bývajú poslušnejšie, menej rozčuľujú učiteľa, zriedkavejšie majú zlé známky z chovania.... Stalo sa nám, že sme vyšetrovali chlapca s učňovkou a zistili sme, že má také IQ, že by kľudne mohol ísť na strednú i vysokú školu. U dievčat to nie je také časté a ak sa taký prípad vyskytne, je to väčšinou v dôsledku zásahu zo strany rodiny alebo nepriaznivých okolností. Ženská inteligencia, ktorá je priemerná, je v spoločnosti rozhodujúca. Pre bežný život nepotrebujeme množstvo géniov, ale skôr bežnú inteligenciu. Žena vďaka svojej univerzálnej inteligencii je prispôsobivejšia, dokáže lepšie veci prepojiť a hľadať určitý kompromis. Pre muža je to obtiažne, ale lepšie sa dokáže zamerať do hĺbky, na podstatu. Už z tohto nám vyplýva, že muži sú oveľa lepšími matematikmi a filozofmi ako ženy. Žena a muž majú inú logiku. 2x2 je pre muža takmer vždy 4, ale pre ženu je 2x2 len niekedy 4, niekedy je to viac, inokedy menej a moderná matematika jej dáva za pravdu.
Rovnako aj stupeň intelektuálneho vývoja je v čase začiatku školskej dochádzky iný u dievčaťa a iný u chlapca. Medzi chlapcom a dievčaťom je v intelekte rozdiel približne jeden rok v neprospech chlapca. Predstavte si, že do školy nastúpi dievča, ktoré má 7 rokov a chlapec, ktorý má 6 rokov a 1 mesiac. Psychologicky a biologicky je medzi nimi rozdiel 2 roky. Je samozrejmé, že dievča sa potom lepšie zapojí a zareaguje. Z toho vyplýva nie veľmi kladný vzťah chlapcov ku škole. Ani v období puberty nebývajú chlapci na rovnakej vývojovej úrovni ako dievčatá. Plynie z toho, že nadaných mužov strácame v detstve a mladosti a nadané ženy sa strácajú v spoločnosti, kde určitá diskriminácia dáva prednosť mužom.
Intuícia a inštinkt: Žena je viac zakorenená v biológii, preto má väčšiu intuíciu. Mnohé veci, ku ktorým sa musí muž zdĺhavo dopracovať, žena jednoducho vie, tuší ich, aj keď sa môže mýliť. Matky často veľmi veľa tušia o svojich deťoch. Manželky o svojich manželoch mnohokrát tušia, že sa zamilovali a to oveľa skôr, ako to manžel na sebe spozná. Intuíciu je potrebné nepodceňovať ani nepreceňovať.
U ženy je ucelenejšie prepojenie telo - psychika ako u muža.
Ak už dlhšie chodíte s dievčaťom, možno vám niekedy ide na nervy, že raz ju bolí hlava, inokedy je bez nálady, ... Je to preto, že dievčatá sú oveľa viac spojené s telesnosťou, prostredníctvom ktorej sa prejaví napríklad ak sa niečo deje vo vzťahu (nielen k svojmu chlapcovi, ale aj v rodine....) Telo na tieto podnety ľahšie reaguje nevoľnosťou žalúdka, bolesťou hlavy... môže reagovať na zmenu počasia... Pre dievča je to nepríjemné, ale ide o múdru poistku prírody. Ak žena viac prepne svoje sily, odrazí sa to na jej organizme. Táto poistka jej dá vopred na vedomie, že niečo nie je v poriadku, že je prepracovaná a niečo jej hrozí. Ide o varovanie, aby spomalila, zastavila. Muži sú bez takejto brzdy schopní zruinovať sa, prepracovanosťou dospieť až k infarktu a celkovému zrúteniu. Preto to, čo je pre dievčatá častokrát nepríjemné, je pre budúcnosť veľmi dôležitou zdravotnou poistkou, ktorú si príroda vymyslela aj práve pre materskú funkciu ženy, v ktorej musí často prepínať svoje sily.
Mnohí z vás už asi zistili, že rozdiely medzi mužom a ženou sú aj v sexe a erotike. Podrobnejšie budeme o tom hovoriť neskôr. V zásade žena aj túto stránku života prežíva komplexnejšie, viac potrebuje psychickú a milostnú stránku vzťahu. Rovnako vývoj ženy v sexe je iný ako u muža. Hovorili sme, že v komunikácii často dochádza k vyjadreniu „ja ti nerozumiem, ja ťa nechápem...“ Žena sa vyjadruje nepriamo, náznakmi, niekedy len jedným slovom, gestom a zároveň si myslí, že sa vyjadrila dostatočne jasne. Myslí si, že pohľad, ba aj myšlienku by mal partner uhádnuť. Mal by spozorovať, vytušiť a porozumieť, čo sa skrýva napr. za krátkym odmlčaním. V opačnom prípade dochádza k nesúladu. Týka sa to ani nie tak doby chodenia, kedy je chlapec oveľa citlivejší na prejavy partnerky a oveľa viac si ju všíma, ale trvalého a dlhodobého vzťahu a manželstva. V trvalom vzťahu sa väčšinou muž hnevá na ženu, že nikdy jasne nepovie, čo a ako chce. Žena sa zase hnevá na partnera, čo za hlupáka si to zobrala, ktorý nedokáže pochopiť a vycítiť, čo ona chce. Všetko mu musí názorne vysvetľovať. Každý z nich sa nadchýňa svojou hodnotou, ktorú vidí svojimi vlastnými očami. On si myslí, že ona nedokáže logicky myslieť a hovoriť a ona si zase myslí, že on ju vôbec nedokáže pochopiť. Ide vlastne len o iný štýl vyjadrovania sa muža a ženy.
Názorná ukážka:
Manžel príde domov a manželka povie: „Pokazila sa nám práčka.“ Manžel skonštatuje: „To je zaujímavé, veď nie je ani taká stará“ a odíde si čítať noviny. Dostal informáciu a zareagoval na ňu. Lenže manželka to, že sa pokazila práčka, nemienila ako informáciu, ale ako úplne jasnú výzvu: urob s tým niečo, zavolaj opravára... Pokiaľ mu žena začne právom vyčítať jeho reakciu, muž jej podľa svojej logiky povie: „Ale veď si mi nič nepovedala.“ Ona mu môže povedať: „To ti mám všetko hovoriť? Nemôžeš na niečo prísť aj sám?“ A konflikt je na svete.
Ide o obraz situácie, s ktorou sa stretnete v nespočetných obmenách. Rozdiel je v zásadovosti i v postojoch. Muži majú zásadu zaujímať jednoznačné postoje a stanoviská. Potom je vecou určitej diplomacie dievčaťa či ženy, aby umožnili partnerovi opustiť kategorický postoj, dali mu šancu, aby z neho vycúval. Viete, že sa hovorí, že muž je hlavou rodiny a žena je krkom, ktorý vždy natočí hlavu potrebným smerom. Skúsené ženy vám potvrdia, že ak chcú, aby im manžel niečo urobil, tak mu to nepovedia priamo. Ak chcú, aby urobil napríklad nejakú vec do predsiene, zariadia to tak, aby manžel sám prišiel na báječný nápad urobiť túto vec. Určite to potom urobí lepšie a kvalitnejšie, ako keby mu to navrhla manželka. Nechcem tým podceňovať mužov, ale zdôrazňujem, že na svoj nápad to urobí oveľa lepšie.
Hovorí sa, že ak chcete byť s mužom v manželstve šťastná musíte mať pre neho veľa pochopenia a trochu lásky. Ak chce byť so ženou šťastný muž, musí ju zahrnúť láskou a vôbec sa nesnažiť o pochopenie z jej strany. To ale neplatí pre komunikáciu, pre ktorú je pochopenie potrebné.
Žena je určená pre materstvo. Všetko, čo sme o žene povedali, vyplýva z tohto poslania. Citlivosť, intuíciu potrebuje pri výchove detí. Má tiež väčší sklon k obetovať sa pre iných, všetko viac prežíva vo vzťahoch, obracia sa k svetu ľudí, kým muži viac inklinujú k vonkajšiemu svetu. Typické je, že žena bude oveľa skôr výbornou ošetrovateľkou, oveľa lepšou ako muž. Preto je viac ošetrovateliek ako ošetrovateľov. Muž má v sebe viac rozhodnosti a potrebného odstupu, ktorý je nutný napr. pre chirurga. Určite existujú aj milosrdní ošetrovatelia a dobré chirurgičky, ale to nie je typické.
Často som sa stretla s tým, že muži a ženy si navzájom vyčítajú sebectvo. Ide o výroky „všetci muži sú sebci“ a naopak „všetky ženy sú sebecké.“ Je to skreslený názor, pretože ako ženy tak aj muži sú sebeckí, ale každý svojím spôsobom. Muži sú sebeckí vzhľadom na svoju osobu tak, že im záleží len na ich vlastnom pohodlí. Žena sa dokáže výrazne obetovať pre rodinu a môže sa stať, že jej sebeckosť sa týka výhradne rodiny. Pre svoju rodinu urobí všetko, pre manžela je ochotná urobiť hocičo, ale k iným ľudom už nemá vzťah ako k úplne hodnotným ľuďom. Ide o sebectvo dvoch či troch... podľa počtu členov rodiny. Niekedy môže nastať rozpor, keď sa manžel zapojí do nejakej akcie a manželka sa rozčuľuje, že zanedbáva svoju rodinu, aj keď to nie je pravda. Zažila som kuriózny prípad, keď prišla za mnou na liečenie pani, veľmi ušľachtilá a obetavá žena, ktorá žila len pre svoju rodinu. Jej manžel mal blízku príbuznú, ktorá potrebovala darcu ľadviny a zistilo sa, že jej manžel má najideálnejšie imunologické predpoklady byť darcom. Manžel bol zdravý, športovec a prirodzene povedal, že ľadvinu daruje. Manželka sa z toho zrútila. Vyčítala mu, že je najväčší sebec. Priviedlo ju to dokonca k interpretácii: čo ak naša dcéra bude raz potrebovať ľadvinu, ako môžeš dať úplne cudziemu človekovi niečo, čo raz môže potrebovať naša rodina.... (dcéra bola úplne zdravá). To je ukážka „nesebeckého“ myslenia. Tá žena si myslela, že sa stará o svoju rodinu. Toto je vyhranený prípad, ale tých menej zložitých je oveľa viac.
Otázka dominancie v kolektíve:
- žena vedie mužský kolektív,
- muž vedie ženský kolektív,
- žena vedie zmiešaný kolektív.
ad.1) je to veľmi ťažké, pretože do určitej miery je to nezvyčajné a odporuje to hlboko zakoreneným názorom.
ad.2) je vyskúšané, že je najlepšie, ak kolektív vedie muž, ktorý nie je príliš mladý a ktorý má autoritu.
ad.3) ide o najhoršiu variantu. Problémy tu nespôsobujú muži, ale ženy. Ženy veľmi ťažko znášajú, ak kolektív, v ktorom sú aj muži, vedie žena. Je to zaujímavé, ale je to tak.
Všetko, čo sme si povedali, je len idea. Neexistuje totiž 100% muž, ani 100% žena. Ide o určitý podiel mužskosti a ženskosti. Je prirodzené, že žena má mať v sebe len malý podiel mužskosti a rovnako tak muž má mať len malý podiel ženskosti. Ak by im táto čiastočka chýbala, boli by určitým spôsobom znetvorení a ťažko by dokázali pochopiť svojho partnera. To je jeden z častých dôvodov zlyhávania partnerských vzťahov. V takom prípade ide vlastne o dva oddelené svety, ktoré nemajú ani najmenší spoločný bod. Minimálna miera rysov opačného pohlavia, ktoré sú normálnemu človekovi dané, zaručuje, že sa môže s partnerom stretnúť. V partnerskom vzťahu dochádza k súžitiu dvoch osôb - muža a ženy. V knihe Kazateľ sa píše: Dvaja sú na tom lepšie , ako samotný človek: za svoju námahu môžu dostať väčšiu odmenu. Lebo aj keď padne, jeden zdvihne svojho druha.....dvaja vedia premôcť jedného.... trojmo súkaný povrazec sa tak ľahko nepretrhne (4,9n). Jedna a jedna teda nie sú dve, ale tri. To platí aj v partnerskom vzťahu. Aj z psychologického hľadiska môže byť spojenie muža a ženy viac, ako spojenie dvoch žien, dvoch mužov alebo páru priateľov. V partnerskom vzťahu muža a ženy vzniká totiž úplne nová kvalita. Z uvedeného plynie, že napr. dieťa vychovávané dvoma ženami - matkou a babičkou, tetami, prípadne dvoma mužmi, veľmi často prichádza o to, čo mu ani pri najlepšej vôli napr. dve ženy nedokážu dať. Feuerbach povedal: muž a žena spolu vytvárajú jedného človeka. Taliansky spisovateľ Massini povedal: Muž a žena sú dve ľudské noty, bez ktorých struny ľudskej duše nevydajú ten správny tón.