Slovom „tabu“ sa v kultúrach označovali veci, predmety, vzťahy, ktoré boli nedotknuteľné, o ktorých sa v spoločnosti vôbec nehovorilo, alebo len v určitom veku - tabu pre dospievajúcich, tabu len pre ženy alebo len pre mužov. Išlo o veci, ktoré boli vysoko posvätné alebo vysoko nebezpečné resp. oboje. Dnes slovo tabu používame na označenie vecí, o ktorých sa v slušnej spoločnosti nehovorí. Kedysi takým tabu bola sexualita. O sexe sa v slušnej spoločnosti jednoducho nehovorilo. Išlo to až tak ďaleko, že sa vôbec nehovorilo o tom, ako prichádza na svet dieťa. Malo to svoje následky. Dnes je situácia opačná. V súčasnosti sa asi nenájde nikto, kto by vyrastal tak, že by o sexe nič nevedel. Do postavenia tabu sa však dnes dostáva niečo iné, čo s tým súvisí a to smrť. V slušnej spoločnosti sa prestáva hovoriť o smrti a umieraní, ale nie je neslušné hovoriť o sexe. Ide o zákonitosť. Všade, kde sa sex preferuje viac, ako je potrebné, začne sa odkladať bokom pojem smrti. Nie bezdôvodne sa hovorilo, že láska je rovnako silná resp. silnejšia ako smrť.
Na začiatok si uvedieme dva príklady z praxe, ktoré demonštrujú zvláštnu, ale opravdivú normu ľudskej sexuality, na ktorú v dnešnom presexualizovanom svete zabúdame.
Príklad č. 1:
Žena žila 25 rokov vo veľmi krásnom a harmonickom manželstve. Ona bola zdravotná laborantka, on kníhkupec. On dostal rakovinu pľúc a ona ho doopatrovala. Išlo o veľmi krásne manželstvo, kde sa obaja mali radi a mali k sebe úctu. Keď sa pani zotavila z vyčerpania, stalo sa, že v noci mala sen. Išlo o živý sen o jej manželovi, v ktorom s ním bola v manželskej situácii. Vo sne sa odohrávalo všetko tak, ako keď bývali spolu. Mala veľmi príjemné pocity, rovnako ako za manželovho života, vrátane orgazmu. Tento sen sa jej periodicky opakoval. Keď sa to stalo tretíkrát, zľakla sa a prišla k sexuológovi, či nie je nenormálna. Odpoveď znela: „vy nie ste nenormálna, naopak, ste v najkrajšej norme, v tej, v ktorej by človek mal byť, pretože u vás sex hlboko splynul s láskou a s jedinou výlučnou osobou.“ Prejavilo sa tu teda, že láska môže byť silnejšia ako smrť. Ich láska trvala ďalej. Podotýkam, že nejde o prípad z minulosti.
Príklad č. 2:
Obaja boli učitelia, zaľubili sa do seba na učiteľskom ústave, zobrali sa, mali veľmi pekné manželstvo a pani zomrela na nádor. Manžel mal vtedy asi 45 rokov a po niekoľkých rokoch sa spoznal so slobodnou ženou, učiteľkou a dobre si rozumeli. Chceli sa zobrať. Deti s tým súhlasili, všetko bolo v poriadku, až na jednu maličkosť: keď sa pokúsil o sexuálny styk, nešlo to. Vyľakal sa a išiel k sexuológovi. Sexuológ aj jemu povedal, že nejde o poruchu, pretože svoju manželku hlboko miloval, nie je možné, aby sa rýchlo preorientoval na prežívanie sexu s inou osobou. Chce to jemnosť, postupnosť a čas. Ten, kto by sa preorientoval veľmi rýchlo, dokazuje to, čo nie je normálne, že odtrhol túto funkciu od toho, čo je naozaj ľudské. Asi po roku sa všetko usporiadalo a majú veľmi pekné manželstvo.
Ako protiklad môžem uviesť príklad z ambulancie, keď prišiel pán, ktorému zomrela manželka a on už po týždni mal milenku. S milenkou mu to neklapalo a vyžadoval lieky, aby mu to išlo, pretože už je týždeň po smrti, nie je deň pohrebu a nemá dôvod, prečo by nemal mať milenku. Vôbec nechápal, že po dlhom manželstve nemôže takýmto spôsobom od seba niečo čakať. Dokonca povedal: „prosím vás, čo do toho pletiete lásku. To má snáď s tým niečo spoločné?“ Povedala som mu: „U ľudí to väčšinou má, u zvierat to spoločné nemá. Tak si láskavo vyberte.“ (Niekedy je potrebné povedať veci tvrdo, aby si človek uvedomil, čo vlastne chce a neponižoval sám seba na úroveň stroja alebo zvieraťa.)
Príklady spomínam preto, aby ste si uvedomili, ako hlboko môže byť sexualita preniknutá láskou a že naozaj môže existovať láska silnejšia ako smrť. Ide tu jedine o prirodzený ľudský rozmer toho, čím človek je.
Správny vzťah k sexu začína v detstve sexuálnou výchovou. Tým, že sa včas dozvieme, ako prichádza človek na svet, čo je to vlastne láska a dozvieme sa to nie od vrstovníkov a vulgárnymi slovami, ale najlepšie od svojich rodičov alebo od iných osôb, ktorým naozaj dôverujeme. Aj dnes by mnohí rodičia najradšej o týchto veciach s deťmi nehovorili a ešte aj v súčasnosti im pomerne dlho rozprávajú výmysly o bocianovi napriek tomu, že deti už v materskej škôlke vedia, že to tak nie je.
Vždy je nebezpečné myslieť si, že ak deti nepoučíme, že je to tak dobre a že na poučenie je dosť času. Ak deti nie sú poučené správne a s láskou, ak sa im neukáže, že všetko, čo súvisí s pohlavím a s príchodom dieťaťa na svet, je vec nesmierne krehká a ide o vec lásky medzi ľuďmi, potom sa to dozvedia iným, hrubým a vulgárnym spôsobom a niekedy to pre dieťa môže byť aj dosť veľký otras, ktorý môže pretrvávať až do dospelosti.
Prirodzene, že je problém, ako robiť sexuálnu výchovu u detí v rodinách, kde sa striedajú „otcovia“ a ktoré už z toho, čo videli a počuli dobre vedia, čo predchádza príchodu dieťaťa na svet. V detskej ambulancii dokázali päťročné deti perfektne takéto situácie porozprávať a povedať, že oni to robiť nebudú, pretože sa pri tom funí. Toto nie je prístup k sexuálnej výchove, pretože to vedie k tomu, že sex nevnímajú v spojení s hlbokou láskou.
Prečo došlo k odtajneniu tohto tabu? Na jednej strane je to naozaj správne. Je zbytočné, aby sme robili s toho, čo je integrálnou súčasťou ľudského života vec tajnú, zakázanú, takú, o ktorej sa nehovorí... Na druhej strane sa vec preháňa. Podstatou toho, prečo je toto tabu odhalené až príliš, prečo je nám sex vnucovaný vo všetkých oblastiach vrátane pornografie, prečo nám je aj v bežnej literatúre vnucovaný názor: milenky, rozvody... sú peniaze. Peniaze sú vecou, ktorá hýbe svetom. Dnešný konzumný spôsob života, v ktorom som konzumentom, spotrebiteľom, je do veľkej miery postavený na spotrebe. Ak nebude spotreba, nebude konzum, nebude trh. Avšak na to, aby existovali potreby, je nutné niektoré potreby vytvoriť, pretože človek nemá až toľko potrieb, koľko sa mu ich vnucuje v reklame. Toto si v 50-tych rokoch uvedomili v Amerike, kde mali slušnú životnú úroveň, väčšina príslušníkov strednej vrstvy mala auto, televízor... a trh klesal. S tým bolo potrebné niečo robiť a tak prišli na to, že je potrebné vytvoriť umelé potreby. Móda dokáže vytvoriť množstvo potrieb, ktoré sú pre ženu nevyhnutné a každý rok sa menia. Móda prechádza do športu a dokáže vytvoriť úplne iné potreby. Móda je v cigaretách... pozrime sa na reklamy, ktoré sa nám vnucujú všetkými možnými spôsobmi len preto, aby nám dokázali, že bez toho či onoho nemôže človek žiť a nemôže byť šťastný. Jedným z najlepších spôsobov ako zaujať reklamou, je prepašovať do nej sex buď nepriamymi narážkami alebo priamou nahotou. Predávajú sa autá, o ktoré je opretá nahá slečna, (to, prečo tam pózuje, človek logicky nepochopí) a rovnako iné výrobky, ktoré nemajú nič spoločné s tým, čo je v reklame uvádzané. Súčasne sa v súvislosti so sexualitou vytvára celý veľký trh. Predstavte si, koľko ľudí sa môže uživiť vydávaním pornografie, rôznych pomôcok, salónmi, keď sa do časopisov vsunie rubrika, v ktorej sa čo najpikantnejšie odpovedá na otázky, zvýši sa ich predajnosť a to sa dnes týka aj pomerne serióznych časopisov. Koľko ľudí sa môže uživiť tzv. poradami po linkách.... bielizeň....
Jednou z príčin, prečo prestal byť sex tabu je, že má korene v neúprosnom svete zákonov biznisu a peňazí.
Druhá príčina súvisí s falošným ponímaním slobody. Dnes sa význam „si slobodný“ stotožňuje s vyjadrením „môžeš si robiť, čo chceš“ a rob predovšetkým to, čo sa ti páči a čo ti prináša okamžitý pôžitok. Toto nie je sloboda zrelého človeka. Vyhovuje však mnohým nezrelým ľuďom a vedie k tomu, že sex je postavený na úroveň konzumu - je to jedna z mojich potrieb, ktorú si môžem dopriať, veď som slobodný v tom, čo chcem. Svojho času sa propagovalo, že nejde o nič iné, ako vypiť pohár vody. Dnes sa zdôrazňuje technika. Oboje je veľkým ponížením a znevážením druhého človeka - je azda pohárom vody alebo technickým prostriedkom ako kupovaná mechanická pomôcka?
Treťou príčinou je, že spoločnosť zaplavená sexom, je oveľa ľahšie ovládateľná a zmanipulovateľná. Pretože ak pomerne mladí ľudia začnú svoju energiu venovať sexuálnym vzťahom, nemajú čas nato, aby rozvinuli svoju osobnosť. Mnohí z nich nedozrejú a s nedozretými ľuďmi sa vždy oveľa ľahšie manipuluje ako s ľuďmi, ktorí dozreli a dospeli k jasnému poznaniu seba a sveta.
Štvrtým koreňom je súčasný štýl výchovy bez disciplíny. Disciplína sa vynecháva z výchovy aj sebavýchovy. Súčasne z psychologických výskumov vieme, že disciplína je nutnou podmienkou dozretia človeka v osobnosť a súčasne je podmienkou skutočnej lásky. Disciplína, ku ktorej by sa malo dieťa od malička vychovávať má rôzne stupne. Jedným z nich je odkladanie pôžitku t.j. odložím si príjemné veci na neskoršie. Dieťa dostane bonbón, ale nesmie ho zjesť hneď, nedostane všetky sladkosti... Ak sa „odkladaniu“ nenaučí ako dieťa, ani ako dospievajúci či dospelý, ako sa to premietne do jeho sexuálneho života? Bude ochotný odložiť si pôžitok, sexuálnu slasť len preto, že tento vzťah nie je výlučným vzťahom, nejde o skutočnú lásku - veď on má teraz potrebu...
Stáva, že sa muži, ktorí znásilnia ženu, sa na súde bránia tým, že za to nemôžu, pretože mali silnú potrebu.... a cítia sa byť nevinní.
K disciplíne patrí aj prijatie zodpovednosti za možné problémy - ja sám mám zodpovednosť za svoj problém a nemôžem to zvaliť na niekoho iného.
Oddanosť realite, pravde, čo sa veľmi často premieta u zamilovaných a ich vzťahu k sexu - za pravdu a realitu berú to, čo im momentálne vyhovuje a nie skutočnú realitu. Sú ochotní svoj pohľad neustále meniť, pretože sa nenaučili disciplíne prijať pravdu a realitu aj vtedy, keď je to nevýhodné. Veľmi často počujeme „pre mňa je teraz pravda toto...“ a v diskusii zistíme, že je to tak preto, lebo mu to práve vyhovuje.
Práve toľko disciplíny ako športovec či umelec musí mať ten, kto chce mať pravú lásku, skutočnú ľudskú lásku a kto si chce založiť naozaj dobrú rodinu. Rodina je vrcholným ľudským dielom, ktoré vyžaduje veľkú dávku disciplíny.
Sex môže získavať na kvalite do tej miery, do akej muž a žena rozvinú svoj intímny život, pretože vtedy partneri komunikujú na skutočnej ľudskej úrovni a nachádzajú svoje spoločné kontakty.
Mnohí psychiatri sú dnes toho názoru, že osoby, ktoré nikdy nezažili skutočný dlhodobý a láskyplný partnerský vzťah, sú neschopné citov a často ich ovláda až neurotický strach pred skutočnou ľudskou intimitou a tak radšej unikajú do nezáväzných sexuálnych vzťahov. Skutočná ľudská intimita znamená duševnú blízkosť, keď poznávame a približujeme sa vnútru druhého človeka. Ten, kto sa tohto bojí, sa prejavuje tým, že uniká do nových vzťahov a poznáva len telo.
Sex je osobnou záležitosťou a darovaním. Nemôže byť všeobecný - nemôžeme milovať všetkých mužov a všetky ženy. Mali by sme milovať len jednu osobu t.j. osobná láska, výlučná láska, láska neodvolateľná. Práve krátkodobé vzťahy, resp. vzťahy, ktoré kalkulujú s krátkodobosťou vzťahu, prehliadajú osobnú zložku. Veľakrát sa stáva, že povedia: mne to ale celkom vyhovuje, mne je dobre a aj jej je dobre. Opäť ide o znehodnotenie ľudskej zložky. Sex je darovanie a nie: ja si urobím dobre s tvojou pomocou. Každé dievča by malo ponižovať, ak jej chlapec povie, že to potrebuje a tým jej nepriamo hovorí, že ju na to použije a tým ju používa ako prostriedok. Nie je pre neho jedinou a výlučnou osobou, ale prostriedkom.
Pri rozvoji sexu by na začiatku mala byť duševná stránka - hlboké poznávanie, priateľstvo dvoch bytostí, ktoré nadobudli k sebe dobrý vzťah na základe určitých povahových i telesných vlastností - láska typu eros. Až po vzájomnom ľudskom poznaní, po naviazaní hlbokého priateľstva a erotickej lásky by malo dochádzať k nežnostiam a až po spoznaní, že ide o naozaj hlboký vzťah, by malo dochádzať ku sexuálnym prejavom a nemyslím tým pohlavný styk.
Príklad: Vysokoškoláčka, ktorá sa vydávala v 40-ke, ale dovtedy mala veľa partnerov. Keď sa v tomto veku zamilovala, chodili spolu bez sexuálneho vzťahu asi rok. Prvýkrát zakúšala rozvoj vzťahu s nežnosťami, keď vrcholom schôdzky bolo podanie ruky alebo bozk. Konštatovala, že keby bola toto vedela, tak by nikdy nerobila to, čo predtým.
Rýchlym skokom do sexuálneho života sa mnoho mladých ľudí ochudobňuje o nezanedbateľnú časť cesty, na ktorú sa po rokoch manželstva krásne spomína. Málokedy si budú manželia spomínať s kým a koľko stykov mali pred svadbou, ale na to, ako spolu chodili a na konkrétnu epizódu si manželia v dobrom manželstve spomínajú aj za 30 rokov.
Dôvody psychológov a psychiatrov proti predmanželským stykom:
- chýba moment dlhodobého vzťahu a bezpečia
- zakrnenie lásky práve z dôvodu uprednostňovania sexu
- u dievčat veľmi často vznikajú hlboké duševné väzby, čo pri rozchode ťažko znášajú a môže to zanechať jazvu na celý život - nie je tu záruka svadby. Ide skôr o poníženie „nebudem kupovať mačku vo vreci“
Vyspať sa s tebou môže každý chlapec. Až ten, kto sa s tebou dokáže nevyspať, je skutočný mladý muž a o toho sa začni zaujímať. Dokáže, že sa vie ovládať a že vie vo svojej láske čakať.
Žena a muž sú naprogramovávaní, pretože sexuálny život nie je len otázkou pohlavných orgánov, ale centier, ktoré sú v mozgu. Naprogramovanie sa uskutočňuje tým, čo počujeme, vidíme, sexuálnou výchovou a veľmi intenzívne prvým sexuálnym stykom resp. rozvojom telesného sexuálneho kontaktu. Prvý styk má veľký význam pre celý ďalší pohlavný život a to predovšetkým u ženy. Jej naprogramovanie prvým partnerom pretrváva aj vtedy, keď si nájde iného partnera, lebo prvý partner ju naprogramoval na určitý spôsob prežívania slasti. Nemožno preto hovoriť, že na tom nezáleží, pretože ide o vec, ktorá svojím spôsobom naozaj poznamená na celý život. Preto by k „naprogramovaniu“ malo dôjsť len v dlhodobom a trvalom vzťahu t.j. v manželstve.
Prajem vám, aby ste si raz po dlhodobom a trvalom vzťahu v manželstve mohli povedať, že vaša láska je silnejšia než smrť a že si s radosťou spomínate na to, ako ste kedysi spolu chodili a na drobnosti a nežnosti, ktoré ste si dávali.
